Seneca Citáty

„Iné neresti sa dajú skrývať a v tajnosti živiť; hnev sa ukazuje otvorene, zjavuje sa v tvári a čím je väčší, tým zjavnejšie kypí navonok.“

„Ľudský rod sa rodí pre vzájomnú pomoc, hnev pre vzájomnú záhubu: prvý miluje spoločenstvo, druhý odlúčenie.“

„Sú isté veci, ktorých začiatky sú v našej moci, no keď sa rozvinú, strhávajú nás vlastnou silou a nenechávajú nám cestu späť.“

„Najspoľahlivejšia je tá cnosť, ktorá dlho a starostlivo zvažuje sama seba, ovláda sa a pomaly a rozvážne sa dostáva do popredia.“

„Každý, keď sa vyhlasuje za nevinného, hľadí skôr na vonkajších svedkov než na vlastné svedomie.“

„Tomu, kto trestá, nič nesvedčí menej ako hnev, lebo trest má tým väčšiu moc napraviť, ak je rozsudok vynesený s rozvážnym úsudkom.“

„A čo môže byť mudrca nehodnejšie, než aby jeho vášne záviseli od skazenosti iných?“

„Aby si sa nehneval na jednotlivcov, musíš prepáčiť celému zástupu, musíš odpustiť celému ľudskému pokoleniu.“

„Proti trvalým a plodným zlám potrebujeme boj s dlhým dychom; nie aby sme ich potlačili, ale len aby nás nepremohli.“

„Čo je postrachom pre iných, bojí sa o seba.“

„Zlá, ktorými trpíme, sú liečiteľné, a keďže sme sa narodili s prirodzeným sklonom k dobru, sama príroda nám pomôže, ak sa pokúsime napraviť svoj život.“

„Čo je pokojnejšie ako vyrovnaná myseľ a čo namáhavejšie ako hnev?“

„Nech je mudrc umiernený a keď treba konať trochu ráznejšie, nech si privolá na pomoc silu, nie hnev.“

„Užitočné budú aj hry: mierne potešenie totiž uvoľňuje myseľ a privádza ju do náležitej rovnováhy.“

„Vždy by sme mali nechať uplynúť nejaký čas, lebo čas odhaľuje pravdu.“

„Ochota veriť tomu, čo počujeme, napácha veľmi veľa zla; často by sme nemali ani počúvať, lebo v niektorých prípadoch je lepšie byť oklamaný než podozrievať z klamu.“

„Nič teda neživí hnev viac než prehnaný a nenásytný prepych: myseľ treba zoceľovať tvrdým zaobchádzaním, aby necítila nijaký úder, ktorý nie je ťažký.“

„Predpokladajme, že nás trestajú; myslime nielen na to, čo trpíme, ale aj na to, čo sme urobili: zasadnime na súd nad svojím doterajším životom.“

„O koľko ďalej siahajú pravidlá povinnosti než pravidlá zákona!“

„Čo môže byť nespravodlivejšie, než uveriť potajomky a hnevať sa verejne?“

„Ako všetky údy konajú v súlade, lebo celé telo má záujem na tom, aby každý z nich zostal neporušený, tak by sa aj ľudia mali navzájom šetriť, lebo sú zrodení pre spoločenstvo.“

„Je vecou veľkého ducha pohŕdať krivdami, ktoré sa mu stali; najpohŕdavejšia forma pomsty je nepovažovať protivníka za hodného pomsty.“

„Nič nie je nespravodlivejšie, než aby niekto zdedil spory svojho otca.“

„Ak sa na teba niekto hnevá, odplať mu jeho hnev dobrodeniami: spor, ktorý sa vedie len z jednej strany, zanikne: k boju treba dvoch.“

„O čo slávnejšie je odraziť od seba všetky krivdy a urážky ako niekto, kto má na sebe brnenie, ktorým neprenikne nijaká zbraň; veď pomsta je priznaním, že nás to zranilo.“

„Niet väčšieho dôkazu veľkodušnosti, než že ťa nič, čo ťa postihne, nedokáže rozhnevať.“

„Nech teda naše podujatia nie sú ani malicherné, ani opovážlivé a nerozvážne: nech sa naše nádeje netúlajú ďaleko od domova: nepúšťajme sa do ničoho, pri čom by nás, keby sa nám to podarilo, náš úspech ohromil.“

„Kedykoľvek sa zdá, že spor bude dlhší alebo vášnivejší než obvykle, zastavme ho hneď v zárodku, skôr než naberie silu.“

„Nie všetci sa urážajú rovnako; mal by si teda vedieť, aké je tvoje slabé miesto, aby si ho mohol chrániť s osobitnou starostlivosťou.“

„Kto chce vedieť, čo sa o ňom hovorí, kto vyhrabáva zlomyseľné reči, hoci boli povedané potajomky, sám ničí svoj duševný pokoj.“

„Veľká časť ľudí si vyrába vlastné príkoria buď tým, že prechováva neopodstatnené podozrenia, alebo tým, že zveličuje maličkosti.“

„Vžime sa do situácie toho, na koho sa hneváme: teraz nás k hnevu náchylnými robí prehnaná domýšľavosť o vlastnej dôležitosti a celkom ochotne robíme iným to, čo by sme nezniesli, keby robili nám.“

„Bojuj tvrdo sám so sebou a ak nedokážeš premôcť hnev, nedovoľ, aby on premohol teba: začal si nad ním víťaziť, ak sa neukazuje, ak sa mu nedá voľný priebeh.“

„Naše vnútorné myšlienky postupne ovplyvňuje naše vonkajšie správanie.“

„Nevynášaj úsudok podľa jednej hodiny alebo jedného dňa: zváž celé smerovanie svojej mysle: aj keď si nespáchal nijaké zlo, predsa si ho schopný spáchať.“

„O koľko lepšie je krivdu zahojiť než pomstiť?“

„Nikdy sa nebude mať dobre ten, pre koho je mučením vidieť, že sa niekto má lepšie než on.“

„Túžba po tých istých veciach, ktorá mala byť putom priateľstva, sa stáva zdrojom sporov a nenávisti.“

„Všetky naše zmysly treba vychovávať k sile: od prírody dokážu zniesť veľa, ak sa duch zdrží toho, aby ich kazil.“

„Myseľ je dosť silná na to, aby zniesla tie zlá, na ktoré je pripravená.“

„Upokojme celkom svoje vlastné svedomie, ale neusilujme sa získať si uznanie.“

„Život je vec, ktorá nepripúšťa plytvanie, a nemáme nazvyš čas, ktorý by sme mohli zahadzovať.“

„Tento dych, ktorý si tak ceníme, nás čoskoro opustí: medzitým, kým ho ešte naberáme, kým žijeme medzi ľuďmi, pestujme ľudskosť: nebuďme nikomu postrachom ani nebezpečenstvom.“

„Je vlastnosťou veľkého a dobrého ducha bažiť nie po ovocí dobrých skutkov, ale po samotných dobrých skutkoch, a hľadať dobrého človeka aj po tom, ako narazil na zlých ľudí.“

„Nikto si nezapisuje svoje dary do účtovnej knihy ani nežiada ako chamtivý veriteľ splatenie na deň a hodinu.“

„Dobrodenie sa nedá nahmatať ani uchopiť, je to vec, ktorá existuje len v mysli.“

„Oveľa viac si ceníme to, čo prichádza z ochotnej ruky, než to, čo prichádza z plnej.“

„Naše dobrodenia musí viesť zdravý rozum; musíme zvážiť čas a miesto i povahu obdarovaného, lebo to sú závažia na váhe, ktoré rozhodujú, či budú naše dary prijaté dobre, alebo zle.“

„Mnohých ľudí robí štedrými vlastne nedostatok pevnosti.“

„Vyčítať niekomu práve vo chvíli, keď mu preukazuješ službu, je čisté šialenstvo; znamená to miešať urážku so svojimi láskavosťami.“

„Neustále pripomínanie vlastných služieb zraňuje city nášho priateľa.“

„Vyhýbajme sa márnemu chvastaniu: mlčme a nech za nás hovoria naše skutky.“

„Pri svojich dobrodeniach by sme mali hľadieť na koniec rovnako ako na začiatok a nedávať len to, čo ľudia radi prijmú, ale to, z čoho sa budú neskôr tešiť, že to dostali.“

„Najlepší človek je ten, kto dáva ochotne, nikdy nežiada odplatu a raduje sa, keď sa mu odplatí, lebo naozaj a úplne zabudol, čo dal, a prijíma to, akoby to bol dar.“

„Zvážme, či by sme nemali byť ešte opatrnejší pri výbere toho, komu budeme dlžní, než toho, komu budeme dávať.“

„Najprv mi musíš dať osobnú slobodu rozhodovania a až potom svoje dobrodenie.“

„Kto prijme dobrodenie s vďačnosťou, už tým zaplatí jeho prvú splátku.“

„Netreba nijakých slov; ak len cítime, ako sa patrí, naša vďačnosť sa nám zračí v tvári.“

„Nikdy nám nebude chýbať dôvod na sťažnosť, ak sa budeme na dobrodenia pozerať z rubovej strany.“

„Tí, ktorých myseľ sa celkom upiera na to, čo dúfajú získať, hľadia s pohŕdaním na všetko, čo už je ich.“

„Nikto však nemôže byť zároveň závistlivý aj vďačný, lebo závistliví ľudia majú sklon sťažovať sa a sú smutní, kým vďační sú radostní.“

„Prítomné dobro ešte nie je celkom úplné, môže ho prerušiť nejaká nehoda; budúcnosť visí vo vzduchu a je neistá; ale čo je minulé, je bezpečne uložené.“

„Byť vďačný nie je nijaká zásluha, iba ak je bezpečné byť nevďačný.“

„Niektoré dobrodenia stoja darcov veľa, iné majú pre obdarovaných veľkú hodnotu, ale darcov nestoja nič.“

„Vďačnému človeku prináša dobrodenie trvalú radosť, nevďačného poteší len na chvíľu.“

„Kto je však taký vysoko, aby ho osud nemohol odkázať na pomoc aj toho najnižšieho?“

„Všetci ľudia pochádzajú z toho istého pôvodného koreňa; nikto nie je urodzenejší než iný, iba ak má šľachetnejšiu povahu, lepšie uspôsobenú na konanie dobrých skutkov.“

„Či teda hovoríš o prírode, osude alebo šťastene, to všetko sú mená toho istého Boha, ktorý svoju moc uplatňuje rozličnými spôsobmi.“

„Nič by sa nemalo robiť bez rozumného dôvodu: dobrodenie nie je naozajstným dobrodením, ak sa preukáže bez rozumného dôvodu, lebo rozum sprevádza každé čestné konanie.“

„Príroda nám všetkým dáva túto nesmiernu výhodu, že svetlo cnosti svieti do myslí všetkých rovnako; aj tí, ktorí ju nenasledujú, ju vidia.“

„Na čo sa v záujme bezpečia spoliehame, ak nie na vzájomnú pomoc jedného druhému?“

„Byť vďačný sa oplatí; ja však budem vďačný, aj keby mi to škodilo.“

„Je lepšie preukazovať dobrodenia aj zlým, len aby sme ich preukázali dobrým, než dávať dobrým príliš málo zo strachu, že by sme ich preukázali zlým.“

„Mudrc zvažuje obe strany: vie, aká veľká je moc omylov, aké neisté sú ľudské veci, koľko prekážok stojí v ceste úspechu zámerov.“

„Je ľahšie vládnuť divokým národom, ktoré neznesú cudziu nadvládu, než krotiť vlastnú myseľ a udržať ju vo svojej moci.“

„Nepreukazuješ nikomu dobrodenie tým, že mu prestaneš krivdiť, a nikdy nemôže byť dobrou službou zbaviť niekoho bremena, ktoré si mu sám naložil.“

„Niet nikoho, koho by šťastie vynieslo tak vysoko, aby nepotreboval priateľa o to viac, že nepotrebuje nič.“

„Ak si priateľovi užitočný len vtedy, keď je v núdzi, a keď sa mu darí, si zbytočný, máš o svojej hodnote nízku mienku.“

„Kto príliš myslí na to, ako splatiť dobrodenie, musí predpokladať, že jeho priateľ priveľmi myslí na to, aby mu bolo splatené.“

„Nikto, kto sa niekedy venoval filozofii, sa nikdy nestane celkom skazeným; jeho myseľ sa ňou zafarbí tak hlboko, že sa jej odtiene nikdy nedajú celkom zničiť a začierniť.“

„Priateľa urobíš lepším, keď ho budeš znášať; výčitkami ho v každom prípade urobíš horším.“

„Náš priateľ nie je taký, akým sme dúfali, že je; my však, na rozdiel od neho, zostaňme takí, akí sme boli.“

„Aj pri tých dobrodeniach, ktoré sa zdajú stratené, veľa dobrého urobí jemnosť; s duševnými ranami treba zaobchádzať rovnako nežne ako s telesnými.“

„Nikto nemôže pochybiť len sám, ale musí sa stať príčinou aj radcom pochybenia iného.“

„Pýtajme sa teda nie na to, čo sa najčastejšie robí, ale na to, čo je pre nás najlepšie urobiť.“

„Najvyššie dobro je myseľ, ktorá pohŕda náhodami osudu a teší sa z cnosti.“

„Šťastný je teda ten, kto dokáže vo všetkom správne usúdiť: šťastný je ten, kto je so svojimi terajšími okolnosťami, nech sú akékoľvek, spokojný a so svojimi životnými podmienkami zadobre.“

„Človek má byť nestranný a nedať sa premôcť vonkajšími vecami: má obdivovať len seba samého, dôverovať vlastnému duchu a usporiadať si život tak, aby bol pripravený na šťastie aj nešťastie.“

„Môžeš teda smelo vyhlásiť, že najvyššie dobro je jednota mysle: lebo kde je súlad a jednota, tam musia byť cnosti: to neresti sú vo vojne jedna s druhou.“

„Mýliš sa teda, keď sa ma pýtaš, kvôli čomu sa usilujem o cnosť: hľadáš totiž niečo nad najvyšším.“

„Priveľa rozkoše škodí: pri cnosti sa však nemusíme báť nijakej nadmiery, lebo miera je obsiahnutá v cnosti samej.“

„Čokoľvek budem vlastniť, nebudem to ani chamtivo hromadiť, ani ľahkomyseľne rozhadzovať.“

„Nič nebudem robiť pre verejnú mienku, ale všetko pre svedomie: kedykoľvek budem niečo robiť celkom sám, budem veriť, že sa na mňa pritom upierajú oči rímskeho ľudu.“

„Pri jedle a pití bude mojím cieľom uhasiť túžby Prírody, nie plniť a vyprázdňovať si brucho.“

„Skrátka, moje bohatstvo patrí mne, ty patríš svojmu bohatstvu.“

„Prestaňte teda filozofom zakazovať mať peniaze: nikto neodsúdil múdrosť na chudobu.“

„Daj ma za pána do domu veľmi bohatého človeka: postav ma tam, kde sa zlatý a strieborný riad používa na najobyčajnejšie účely; nebudem si o sebe myslieť viac pre veci, ktoré, hoci sú v mojom dome, predsa nie sú mojou súčasťou.“

„Vo všetkých prípadoch, keď sa človek hanbí priznať skutočnú príčinu svojho trápenia a keď ho stud vedie k tomu, že svoje trápenia zatláča dovnútra, túžby uväznené v malom priestore bez akéhokoľvek východiska sa navzájom dusia.“

„Služby dobrého občana nikdy nevyjdú nazmar: robí dobro tým, že ho počuť a vidieť, svojím výrazom, gestami, tichým odhodlaním, ba aj samotnou chôdzou.“

„Najprv by sme však mali preskúmať samých seba, potom úlohu, ktorú sa chystáme vykonať, a potom tých, kvôli ktorým alebo s ktorými ju vykonávame.“

„Predovšetkým treba pravdivo odhadnúť samého seba, lebo spravidla si myslíme, že dokážeme viac, než naozaj vládzeme.“

„Nútiť myseľ do práce, ktorá jej nie je po vôli, nič dobré neprinesie: márne je bojovať proti Prírode.“

„Za priateľov by sme si mali vyberať ľudí, ktorí sú podľa možností bez silných žiadostí: neresti sú totiž nákazlivé, prechádzajú z človeka na jeho blížneho a škodia tým, ktorí sa ich dotknú.“

„Pozri sa na vesmír: uvidíš bohov celkom bez majetku, ktorí nič nemajú, hoci dávajú všetko.“

„V každom životnom postavení nájdeš zábavy, oddych a potešenia; teda za predpokladu, že budeš ochotný zlá skôr zľahčovať, než ich nenávidieť.“

„Nijaký stav nemôže byť taký biedny, aby v ňom nestranná myseľ nenašla nič, čo ho vyvažuje.“

„Privolaj si proti ťažkostiam na pomoc zdravý rozum: tvrdé sa dá zmierniť, príliš úzke rozšíriť a ťažké bremená môžu menej tlačiť toho, kto ich nesie obratne.“

„Nezáviďme ani tým, ktorí sú vysoko postavení: výšiny, ktoré sa nám zdajú vznešené, sú strmé a skalnaté.“

„Nikdy sa nebudem hanbiť citovať dobrý výrok len preto, že pochádza od zlého autora.“

„Vedz teda, že každé životné postavenie je pominuteľné a že čo sa kedy stalo komukoľvek, môže sa stať aj tebe.“

„Toto zlo, riadiť sa názorom iných, sa v nás zakorenilo tak hlboko, že aj žiaľ, najprostejší zo všetkých citov, sa začína predstierať.“

„Aj v tom však musíme zachovať mieru, lebo je veľký rozdiel medzi jednoduchým životom a zanedbaným.“

„Ľudské mysle potrebujú oddych: po odpočinku sa dvíhajú lepšie a sviežejšie.“

„Je veľký rozdiel medzi tým, keď niečo držíš voľnejšie, a tým, keď to pustíš.“

„Nezáleží na tom, čo znášaš, ale ako to znášaš.“

„Nepretržité šťastie neznesie ani jediný úder; ale ten, kto viedol neustály zápas so svojimi nešťastiami, získal utrpením hrubšiu kožu, nepoddá sa nijakej pohrome a aj keď padne, bojuje ďalej aj na kolene.“

„Pokladám ťa za nešťastného, pretože si nikdy nebol nešťastný: prešiel si životom bez protivníka: nikto nespozná tvoje sily, ani ty sám.“

„Nebojte sa, prosím vás, tých vecí, ktoré nesmrteľní bohovia prikladajú našim mysliam ako ostrohy: nešťastie je príležitosťou pre cnosť.“

„Hoci každá nadmiera škodí, nadmiera pohodlia škodí zo všetkých najviac; pôsobí na mozog; zvádza ľudské mysle k prázdnym výmyslom; rozprestiera hustý mrak nad hranicami pravdy a lži.“

„Keď si na nebezpečenstvo privykneme, začneme ním pohŕdať.“

„V tom, čo zvyk urobil súčasťou prirodzenosti človeka, niet nešťastia: ľudia postupne nachádzajú potešenie v tom, k čomu ich najprv donútila nutnosť.“

„Vedie nás osud a dĺžka dní každého človeka je určená v prvej hodine jeho narodenia: každá príčina závisí od nejakej skoršej príčiny: jedna dlhá reťaz osudu rozhoduje o všetkom, verejnom aj súkromnom.“

„Nezraniteľné nie je to, čo nikdy nezasiahne úder, ale to, čo nikdy nebýva zranené.“

„Šťastena však cnosť nedáva, a preto ju ani neberie.“

„Cnosť je slobodná, nedotknuteľná, nepohnuteľná, neotrasiteľná a proti nešťastiam taká zocelená, že ju nemôžu ohnúť, nieto ešte premôcť.“

„Dobrí ľudia žijú medzi sebou v mieri; zlí škodia rovnako dobrým ako aj sebe navzájom.“

„Niektorí nechcú počuť o svojom veku a šedinách a o všetkom ostatnom, o čo ľudia prosia v modlitbách, aby sa toho dožili.“

„Aké neskoro je začať žiť práve vtedy, keď už musíme odchádzať!“

„Naša rýchlosť vo využívaní času by preto mala súperiť s rýchlosťou samotného času a mali by sme z neho piť ako z dravej bystriny, ktorá nebude tiecť vždy.“

„Je výsadou pokojnej a vyrovnanej mysle prechádzať všetky časti svojho života: ale mysle zaneprázdnených ľudí sú ako zvieratá pod jarmom, nemôžu sa odkloniť ani obzrieť späť.“

„Pravá múdrosť spočíva v tom, že sa neodkláňame od prírody a svoje konanie formujeme podľa jej zákonov a vzoru.“

„O čo šťastnejší je ten, kto nie je nikomu za nič dlžný, okrem toho, čoho sa dokáže s najväčšou ľahkosťou vzdať!“

„Celý život je otroctvo: nech sa preto každý zmieri so svojím údelom, sťažuje sa naň čo najmenej a chopí sa každého dobra, ktoré má na dosah.“

„Človek nie je o nič menej lupičom preto, že sa mu meč zaplietol do šiat obete a minul cieľ.“

„Ľudia si nesmierne cenia dary či penzie a ponúkajú za plat svoju prácu, služby či starostlivosť, aby ich získali: nikto si necení čas: rozdávajú ho omnoho štedrejšie, akoby nič nestál.“

„A predsa nič tak neteší myseľ ako verné a príjemné priateľstvo.“

„Nedostávame krátky život, ale sami ho robíme krátkym, a nie sme chudobní na dni, ale plytváme nimi.“

„Celý život sa treba učiť žiť, a – čo ťa možno prekvapí viac – celý život sa treba učiť umierať.“

„Odkladanie je najväčšie plytvanie životom: vytrháva nám deň za dňom a berie nám prítomnosť tým, že sľubuje niečo, čo príde potom.“

„Meč spravodlivosti nie je v rukách rozhnevaného človeka na správnom mieste.“

„Nič nie je trpkejšie než dlhá neistota; niektorí znášajú uhasenie svojich nádejí lepšie než ich odkladanie.“

„Je oveľa lepšie venovať sa niekoľkým málo spisovateľom než zbežne prelistovať mnohých.“